Ivan Korčok: Sme etablovanou súčasťou slobodného sveta

Potrebujeme vnímať realitu takú, aká je, a okolo tejto reality postaviť národný konsenzus.

Autor je kandidátom na prezidenta SR.

Avizoval som, že predstavím môj program kandidáta na prezidenta v dvoch oblastiach tak, ako ich vymedzuje ústava. Ako reprezentanta Slovenskej republiky doma a v zahraničí.

Pôvodne som chcel začať retrospektívou cesty, ktorú Slovensko prešlo v medzinárodnom prostredí od svojho vzniku, pretože táto cesta je pôsobivá. Ale upustil som od toho. Nechcem sa pridať k tým, ktorí majú pocit, že si musíme neustále pripomínať, že sme. Lebo nemusíme.

Sme etablovanou politickou a inštitucionálnou súčasťou slobodného sveta ako štát, ako republika, ako národ - a kto má pocit, že si dnes potrebuje nadovšetko dokazovať suverenitu, tak má problém so sebou samým. Lebo Slovenská republika tento problém nemá.

Zahraničná politika - a jej zahraničná služba - zohrali absolútne kľúčovú úlohu pri tvorbe a napĺňaní obsahu demokratickej štátnosti. Zásadne odmietam všetky nálepky a pokusy spochybňovať službu samotnú a to, čo v nej dosiahli mnohí profesionáli a skutoční vlastenci, ako aj demokratickí politici, ktorí takúto politiku určovali.

Dnes sme svedkami prechodu od dominantného vplyvu liberálnych demokracií ku konfrontácii slobodného sveta asertívnymi mocnosťami. Kardinálna otázka pre našu krajinu je dnes to, na ktorej strane histórie chceme stáť.

Ponúkam odpoveď v troch princípoch mojej zahraničnopolitickej doktríny - susedstvo, spojenectvo a partnerstvá.

Susedstvo

Susedské vzťahy sú alfou a omegou v priestore, kde žijeme. Je naším záujmom naše dobré vzťahy naďalej kultivovať. V susedstve vidím dve výzvy.

Jednou je relácia s Maďarskom. Bolo tu dlhé obdobie, v ktorom to zašlo tak ďaleko, že ticho a pokoj si druhá strana vysvetlila, že všetko, čo robí, je v poriadku.

Mám pocit, že je oprávnené hovoriť o istom manku, pretože za viac ako tridsať rokov žiadna politická reprezentácia, ani na jednej strane rieky Dunaj, nepocítila potrebu aktívne komunikovať s verejnosťou, aby história neslúžila na vnútropolitickú mobilizáciu, ale aby sme ju, so vzájomnou empatiou voči susedovi, prijali takú, akou bola.

Želám si, a považujem za prezidentskú agendu, aby sme o našej spoločnej histórii začali ozaj hovoriť a vydali sa na cestu, ktorá by mala v jednom momente vyústiť do gesta zmierenia sa s históriou, reflexie spoločnej cesty v spoločnom štáte aj uznania krívd, ktoré sú jej súčasťou.

Prvým krokom je vážiť slová, ktoré majú v politickom a verejnom diskurze rovnakú váhu ako činy. Znamená to prestať nazerať na suseda ako na odtrhnuté územie. Tak dlho, ako pretrvá táto percepcia u našich susedov, tak dlho budeme rukojemníkmi histórie.

Druhou výzvou v susedstve je fakt, že jeden náš sused sa ocitol v ohrození a bojuje o svoju holú existenciu.

Tak ako pri veľkých geopolitických zmenách aj tu pri agresii proti Ukrajine ide len a len o jednu vec: či dokážeme stáť na správnej strane histórie.

Predovšetkým odmietam názor, že pravda je uprostred. Nie je! Je úplne zjavné, kto porušil medzinárodné právo, kto chce prekresliť hranice a predovšetkým to, kto zničil európsku bezpečnostnú architektúru.

Rusko je revizionistická mocnosť a je hrozbou pre našu bezpečnosť. Zamlčiavať to nie je slovenský záujem.

Jeden z prvých krokov, ktoré dnes treba urobiť, je revidovať bezpečnostnú aj obrannú stratégiu tak, aby zohľadňovala diametrálne odlišnú medzinárodnú situáciu. Vyzývam na to vládu.

Potrebujeme vnímať realitu takú, aká je, a okolo tejto reality postaviť národný konsenzus - toto je najlepší slovenský záujem.

Do kontextu susedstva patrí regionálna spolupráca. Som zástancom visegrádskej spolupráce, ale nie je slovenský záujem, aby sa tento formát vyvíjal do podoby obranného valu proti vraj dekadentnému Západu alebo alternatívy k inštitúciám EÚ. Hlas V4 by mal oveľa hlasnejšie znieť pri obrane demokracie, právneho štátu.

Spojenectvo

Svet má štyri svetové strany, ale treba tiež vedieť, kde je sever. Nie všade majú záujem, aby sa darilo tomu, čo je slovenský záujem slobody, demokracie, bezpečnosti a prosperity.

Spojenectvá sú druhou oporou mojej zahraničnopolitickej doktríny. Nechcem, aby slovenská zahraničná politika bola nezrozumiteľná a mätúca pre spojencov, pre partnerov a pre vlastných občanov.

Považujem za pokrytecké útočiť na spojencov, s ktorými máme záväzok spoločnej obrany alebo na tých, s ktorými sme spoločne v rodine EÚ.

Nie je slovenským záujmom, aby sme zúžili politickú agendu voči EÚ na zachovanie prílevu peňazí a nekonečné verklíkovanie, že jediný záujem Slovenska v EÚ je zachovanie práva veta. Prestaňme strašiť, pretože jeho zrušenie bez nášho súhlasu nie je možné.

Oveľa väčšou hrozbou je pokračujúca nemohúcnosť EÚ napríklad v oblasti zahraničnej politiky, kde hlavným problémom nie je silný Brusel, ale Brusel globálne a geopoliticky bezvýznamný.

Aktuálnou otázkou je, či bude Slovensko vytvárať spojenectvá s tými, ktorí nie vždy spolu vo všetkom súhlasia, ale majú spoločný pohľad na svet, ktorému hovoríme politický Západ? Alebo sa ideme pridávať do prúdu, ktorý síce nahlas búcha po stole, ale nikto ho nepočúva?

Slovenská zahraničná politika sa v druhom prípade môže vybrať na cestu hrdej a suverénnej bezvýznamnosti. A to nie je slovenský záujem.

Partnerstvá

Pri reprezentácii slovenského záujmu v zahraničí by som chcel byť v niektorých oblastiach aktívnejší ako predchádzajúce hlavy štátu.

Otvorene hovorím, že treba hovoriť aj s partnermi, ktorí nie sú súčasťou nášho hodnotového sveta. Nemôžeme sa obmedziť na to, že sa rozprávame len s tými, kde nachádzame súzvuk, lebo potom s nimi hovoria naši konkurenti a vytláčajú nás aj z priestoru, kde by sme mali mať vplyv my, či už bilaterálne, alebo spoločne s EÚ.

Tézy a ciele, ktoré si nová vláda zapísala do programového vyhlásenia v kapitole zahraničná politika, poskytujú priestor na pragmatickú spoluprácu.

Som pripravený ponúknuť viac v troch konkrétnych oblastiach.

Ekonomická diplomacia - viem ako a mám ambíciu angažovať sa pri otváraní dverí pre našich podnikateľov v zahraničí a pomôcť prilákať na Slovensko investície. Vláda má nástroje, ja ponúkam moju skúsenosť.

Kultúrna diplomacia - naše umenie je to, čo nás robí vo svete zapamätateľnými. Zanecháva po nás stopu a pripomína, že sme pevnou súčasťou európskeho kultúrneho kontextu.

Ponúkam úzku spoluprácu s našou novou diaspórou vo svete, ktorá sa hlási k Slovensku a hľadá na úrovni štátu pendanta. Som pripravený sa ním v spolupráci s vládou stať.

Uchádzam sa o post prezidenta, ktorý má v našom ústavnom a politickom systéme významné postavenie aj v oblasti zahraničnej politiky. Domnievam sa, že v blízkom čase môže byť dokonca významnejšie ako kedykoľvek dosiaľ. Som presvedčený, že práve teraz je ten moment, keď aj prezident Slovenskej republiky má úlohu ukázať aj presvedčiť, čo je slovenský záujem a na ktorej strane histórie dnes Slovensko musí stáť.

Text je skrátenou verziou prejavu, ktorý odznel na Adenauer Forum 28. novembra 2023.

Autor: Ivan Korčok